Michal Kostra
Leninova hlava
Pribeh, ktory mi rozpraval kamarat z Karshi, kde zijem. Je z cias ZSSR, stal sa vraj naozaj a myslim, ze sa mohol prihodit aj v dnesnych dnoch v Uzbekistane.
Zacal som pisat v Uzbekistane, teraz som v Mozambiku, "normalne" zijem v Nemecku. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pribeh, ktory mi rozpraval kamarat z Karshi, kde zijem. Je z cias ZSSR, stal sa vraj naozaj a myslim, ze sa mohol prihodit aj v dnesnych dnoch v Uzbekistane.
Moje prve dni v Karsi. Vybavovanie formalit, vybavovanie telefonu a internetu, vybavovanie odstranovania nedostatkov v dome. Mam prenajaty dom najvacsieho sucasneho zijuceho uzbeckeho basnika, autora uzbeckej hymny Abdula Oripova. V zahrade stoji, vlastne sedi jeho socha, dom je na ulici Abdula Oripova.
Bol som s Christine na pive. Vlastne sa mi ani nechcelo ist, na druhy den som musel zavcasu rano letiet do Karsi, mal by som sa balit. Okrem toho som po dlhotrvajucej chorobe … Lenze uz som sa naucil, ak mozes urobit nieco co nejde kazdy den, tak to urob. Oddychovat, umyvat riady a systematizovat moju zbierku uzaverov od piva, na to bude cas v dni normalne.
100-sumova bankovka v Uzbekistane neznamena vela. Ked som si ju vsak pozrel prvy raz dokladnejsie, zacudoval som sa. Bolo na nej napisane 100 ale aj 103 CYMov.
V uzbeckych obchodoch je mozne kupit vacsinou domace produkty. Aby to nebolo nudne, je mozne dostat uzbecke krymske sampanske, stolicnu vodku, dokonca aj vodku Finlandia.
Ani ked mam svoje mimoriadne depresie, ked myslim, ze je vsetko proti mne a nic nema vyznam, ani vtedy nemyslim na to odist z tohto sveta dobrovolne.