reklama

Sluzobnou cestou necestou

V Mozambiku pracujem na skolach  misie Esmabama. Vsetky su daleko od mesta Beira, treba tam ist autom najmenej 4 hodiny, na najvzdialenejsiu asi 8 hodin.  Nie len pre mimoriadnu vzdialenost, ale aj pre poslednych 50 az 80 km, ktore sa treba trmacat po neasfaltovanych a nie velmi udrziavanych cestach. Jedna z misii - Barada - je na brehu oceanu a z Beiry tam premavaju  lode. Tato moznost je rychlejsia a aj ked lahko trpim morskou nemocou, chcel som sa raz na sluzobku aj plavit. Nemal som predstavu o tunajsom systeme morskej dopravy, rozhodol som sa zo zvedavosti spontanne. Vecer pred cestou som si v lekarni kupil tabletky proti morskej nemoci a rano som preventivne jednu prehltol. Uz ma nemoze nic prekvapit.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Prekvapenie hned na zaciatku cesty - toto nie su lode ale len vacsie clny s malymi motormi.

Obrázok blogu

Nastupiste na parkovisku lodi nema molo, ani rebrik ani iny civilizovany sposob nastupu. Treba sa prebrodit cez vodu a vyskrabat do lode. Aj s batozinou - nastastie mam len ruksak s nevyhnutnymi potrebami a notebookom.

Kazdy ma take miesto ake si vyberie. Sadam si na pekne miesto hned na kraji, kde budem mat dobry vyhlad na more. Spolucestujuci ma vsak usmernia inde, kde vraj nebude tak striekat voda. Nedaleko odo mna sedi dokonca moj znamy, riaditel skoly so synom a jego kamaradom. To ma potesi, hned sa citim istejsie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Cesta zacina, chcem fotografovat jej priebeh, ale po par sekundach zistujem, ze to nie je dobry napad. Aj napriek mojmu vyhodnemu miestu, som kazdych par sekund zasiahnuty sprchou z velkych vln, ktore rozrazame. Fotoaparat ide do ruksaku, ten sa snazim uchranit pred vodou - je v nom notebook. Chlapec, ktory dava vpredu na lodi pozor na rybarske siete mi dava igelit, nech si ruksak zabalim a dam na vyvysene miesto. Na dne lode sa totiz zbiera voda, ktoru chlapec-pozorovatel obcas vylieva s vedrom naspat do oceanu.. Som pri kolisani lode nemotorny, mam napriek pomoci problemy so stabilitou. Este, ze som zhltol tu tabletku a moj zaludok spokojne znasa cestu. Ale aj tak sa na mne ostatni dobre zabavaju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie vsak dlho. Po nejakom case ma vyslobodi syn riaditela. Chudak mal strach uz pred zaciatkom plavby a teraz prepukne v plac. Ocividne mu je zle, ponuknem mu tabletku, ale kym ju stihnem vyhrabat z ruksaku, uz je neskoro a chlapec "ulozi" obsah svojho zaludka na dno lode. Zeny ho polutuju, chlapi sa na nom smeju. Ja uz nie som zaujimavy.

Po dvoch hodinach plavby pristavame v Barade. Vlastne nepristavame, pretoze to by tu musel byt pristav. V skutocnosti sa naplazujeme na plaz a nasa lod zostava stat v plytkej vode. Tak ako pri nastupovani, treba vyskocit z lode do vody a prebrodit sa na breh. Vobec mi to nevadi, som aj tak mokry, ako keby som tu cestu preplaval sam. Tesim sa, ze uz mam pod nohami aspon pevne dno oceanu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na plazi je teplo a fuka vietor, cakam pol hodiny na auto, ktore nas s riaditelom odvezie na misiu a za ten cas vsetci uschneme. Nestastny chlapec tiez rychlo zabudol na utrapy. Moj ruksak a jeho obsah napriek ochrane celkom suchy nezostal. Vsetko je vsak v poriadku, len mi odvtedy nefunguje mys.

Na druhy den ma caka spiatocna cesta. Lenze na druhy den prsi, je silny vietor a ocean je rozbureny. Rano o 6. hodine som sice spolu s inymi cestujucimi na pobrezi, ale lode nemozu vyplavat, "kapitani" tak po dlhej, snad hodinovej debate rozhodli. Vraciam sa na misiu. Ta ma spojenie s centralou v Beire len cez vysielacku, ale podari sa mi vyslat SOS so ziadostou o vyzdvihnutie. Mam stastie, sef sa planuje na misii zastavit a vezme ma do Beiry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sa aj stane, vecer sa veziem autom domov. V aute je nas 5 dospelych aj s batozinou, plus rozlicne tovary, pokazeny computer, ktory veziem na opravu, vrece so zeleninou, co vezie jeden ucitel pré rodinu do mesta, na naklade pick-upu obrovske vrecia s drevenym uhlim, ktore je tu lacnejsie ... a ... a ... a... Stiesneny pocit je slaby vyraz. Som nevyspaty a unaveny, zatvaraju sa mi oci, ale ja v aute spat nemozem! Sef, ktory vzdy soferuje sam, jazdi po katastrofalnej ceste katastrofalnym sposobom plyn - brzda. Ja som neuzil tabletku proti morskej chorobe a tak pride, co prist musi: ziadam o zastavku a na kraji cesty zopakujem to, co na lodi spravil ten maly chlapec... Nikto sa mi nesmeje, vsetci sme prilis unaveni.

Nemozem povedat, ktora z tychto dvoch ciest bola prijemnejsia. Ako sa hovori v Cechach: prast jak uhod.

Ale bola to sluzobka, na ktoru iste nezabudnem.

PS (vecer 30.3.):

Ukazoval som dnes tento blog kolegovi. Vlastne len obrazky, po slovensky nerozumie. A ten mi povedal, ze pred par dnami sa stalo nestastie. Pocas jazdy sa zhorsilo pocasie a jedna z tychto lodi sa potopila. Sest ludi sa utopilo. Nejazdi sa sice daleko od brehu, ale vela ludi tu nevie plavat a na lodi nie su ziadne zachranne kolesa.

Michal Kostra

Michal Kostra

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zacal som pisat v Uzbekistane, teraz som v Mozambiku, "normalne" zijem v Nemecku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu